Neraz rodičom stáva, že nad nezbednosťou svojich detí strácajú trpezlivosť a krátkym procesom im vysvetlia, že ich správanie je neprípustné. Tento spôsob sa uplatnil najmä vo východných krajinách Európy, avšak Západ sa k takýmto praktikám stavia veľmi kriticky. Najmä Anglicko zastáva názor, že na deti sa musí ísť cez chápavý dohovor a nie bitku.

Predstavme si situáciu, kedy matka stojí nad svojím plačúcim dieťaťom, ktoré tak úpenlivo pýta hračku z obchodu. Nechce matku počúvať a jeho krik narastá do trápnej scény. Ako sa má matka zachovať? Má pokračovať v dohovore alebo ho aj napriek jeho protestom vziať preč?

 Odborníci zo Západu v tom majú jasno.
–          Ich výskumy ukazujú, že pri kriku a hneve rodičov u detí nastávajú najrozmanitejšie zmeny fungovania organizmu či dokonca krátkodobé alebo aj dlhodobé psychické napätie.
–          Facku berú ako urážku voči ich osobe a nie ako prostriedok, ktorý ich má poučiť z napáchanej škody. Už v mladom veku si uvedomujú svoju osobnosť a len ťažko sa vyrovnávajú so zranenou pýchou, najmä ak sa všetko odohralo ešte pred zrakom inej osoby.

–          S narastajúcim vekom sami prichádzajú na to, že ak bitku dostávajú iba preto, lebo ich rodičia nie sú schopní vysvetľovania, prestávajú si svojho rodiča vážiť. Berú ho ako človeka, ktorý nezvláda svoje pocity a z takej osoby si odmietajú brať zodpovednosť.
–          Sebavedomie detí klesá. Často si v spomienkach vybavujú nepríjemné zážitky z bitky a utvrdzuje ich to v smútku a strachu prevziať iniciatívu.
–          Z trestu si nevezmú žiadne ponaučenie. Jemné plesnutie po zadku ich neodradí od toho, aby neskúsili svoj nápad ako vyštverať sa na kuchynský pult alebo dosiahnuť vzdialenú vázu.

–          U detí, ktoré vyrastali v násilných podmienkach sa v neskôr môžu vyskytovať psychické problémy. Napríklad odhalili, že u takýchto detí sa už v školskom veku vyskytla vyššia miera agresivity.
Správny rodič by mal vždy vedieť kontrolovať svoje pocity a nevyvŕšiť ich na svojom dieťati iba preto, lebo ich už viac v sebe nedokáže uniesť. Mal by mať na pamäti, že násilie prináša viac škody ako úžitku, a preto je najlepšou voľbou vyhýbať sa mu. Ak nastane situácia, kedy je trest potrebný, dieťa by si malo byť vedomé už predtým, že koná nesprávne – rodič by však mal svoje emócie kontrolovať a dieťa najlepšie potrestať napríklad zníženým vreckovým.